Dovolenka Chorvátsko - odchod z domu

Odchádzali sme večer o 19:00 z domu. Išli sme po diaľnici z Nového Mesta nad Váhom  do Bratislavy. 

V Bratislave sme išli cez Maďarsko do Chorvátska. Cesta cez Maďarsko bola lepšia ako som predpokladal. Išlo sa pomerne dobre. Miestami bolo síce troška viac áut na ceste, ale riešili sme to tak, že sme zastavili a počkali kým prejde kolóna čo bola pred nami a za nami. Takto sme to riešili dosť často.

Cesta nám ubiehala pomerne rýchlo, podľa toho čo som počul bola dobra voľba isť na noc a tým pádom sme sa vyhli dennej vyššej premávke. Prestávky sme si robili dosť často lebo ma stále pobolievalo koleno a prichádzala časom aj únava. Keďže sme mali zo sebou dobrú kávu na občerstvenie bolo to v pohode. Keď sme prešli na chorvátske diaľnice cesta ubiehala už oveľa rýchlejšie.

Chorvátske diaľnice sú veľmi dobre a rovne, čo sa o našich diaľniciach nedá povedať a čo viac je obdivuhodné ako rýchlo a hádam aj kvalitne stavajú tunely. Okolo 4-tej hodiny ráno sme si spravili malý asi hodinový odpočinok za tunelom Mala Kapela a na chvíľu sme si pospali. Únava už jednoznačne prichádzala lebo ako šofér musí byt človek neustále ostražitý a musí dávať pozor na cestu. Na Chorvátskych diaľniciach sme videli iba jednu búračku (Mercedes rady E a Audi 80). Audi-na bola úplne zošrotovaná až do takej miery, že keby niekto sedel vzadu tak to istotne neprežije.

Z diaľnice sme schádzali až v Blato nad Cetine. Tu sme nepočúvli navigačný systém a namiesto toho aby sme odbočili sme sa vybrali rovno ( názvy dedín si už nepamätám ). Také cesty ako sme videli tu som ešte nevidel nikde.

Cesty boli úzke a dve osobné autá mali problém okolo seba prejsť. Klesanie dolu k moru bolo cez tieto dedinky dosť dlhé, a prevýšenie bolo veľké. Keď sme sa konečne dostali na takzvanú magistrálu bolo už dobre, lebo tu boli normálne cesty. Prechádzali sme cez Omiš do malej dedinky Marušiči. Tu sme zavolali pani u ktorej sme mali zabezpečené ubytovanie a išli sme sa vybaliť.